LUNIK IX
Celkový návrh sa zameriava okrem tvorby hmotovo-priestorovej štruktúry aj na vytvorenie celkovej vízie dlhodobého rozvoja mestskej časti. Tá sa snaží reagovať na základný problém sídliska Luník IX – hmotovo-priestorovú a socio-ekonomickú separáciu obyvateľov od zvyšku Košíc. Etapizácia návrhu, ktorá spája hmotovo-priestorový rozvoj so socio-ekonomickou víziou je rozdelená na inkrementálne kroky. Základným prvkom vízie dlhodobej integrácie sa stáva kultúra. Argument stavia na marketingu mesta Košice – (hlavné) mesto kultúry, ako aj na priekopníckom správaní kreatívnych obyvateľov (Florida 2014) vzhľadom k zanedbaným a znehodnoteným urbánnym celkom (Tabačka, Kasárne). Je to práve kreatívne zmýšľanie obyvateľov (umelcov, mladých Košičanov, atď.), ktorí svojou činnosťou dvíhajú záujem širšej verejnosti o nimi obývané územie, čím zvyšujú jeho symbolickú hodnotu (Zukin 1995). Samotný návrh hmotovo-priestorovej štruktúry reflektuje štyri základné piliere tvoriace funkčnú spoločnosť: bývanie, voľnočasové aktivity a vzdelávanie, pracovné príležitosti, spojenie s okolím. Všetky tieto prvky sa navzájom prelínajú, a nie je možné sa na ne z hľadiska návrhu, ale aj správy pozerať oddelene.
Architektonická časť predkladaného návrhu sa zameriava na ozrejmenie konceptu hybridného bývania. V súčasnosti sa na sídlisku Luník IX nachádza 300+ bytových jednotiek pričom pri súčasnom počte 3300+ obyvateľov je tento počet nedostačujúci a chýba prinajmenšom 500 bytových jednotiek.
Pri takomto vysokom počte chýbajúcich bytových jednotiek sa forma individuálnej zástavby štandardnými rodinnými domami javí ako ekonomicky i plošne nerentabilná. Celkový návrh bývania navrhuje 530 npvých bytových jednotiek, pričom ponecháva priestor na možnú dostavbu v prípade rastu mestskej časti. Navrhovaná forma hybridného bývania ponecháva pozemky vo vlastníctve mestskej časti a stavia na dlhodobom prenájme klientovi, pričom sa predchádza privatizácii pozemkov. Daný spôsob zabraňuje možným špekuláciám s pôdou (Harvey 2001), ktoré sú bežným javom v oblastiach koncentrovanej chudoby a vysokej hustoty osídlenia (skúsenosti z Afriky, príklady z Južnej Ameriky) a taktiež následnému rozdrobovaniu pozemkov v dedičskom konaní. Navrhovaný typ bývania je založený na module o rozmere 3,75m x 3,75m x 3m, ktorý dovoľuje postupný horizontálny i vertikálny rast, umožňuje tekutosť funkcií (terasa > byt > obchod)
a rôznorodosť rozloženia bytových jednotiek v rámci modulárneho systému. Predpokladaný rozvoj vo fázach začína ako individuálna bytová výstavba – rodinný dom s postupným zahusťovaním parcely a zrastaním jednotlivých objektov. Hygiena je umiestnená centrálne, spolus komunikačným jadrom, pričom umožňuje viacgeneračnú formu bývania (napr. prízemie = 1. byt, poschodie = 2. byt s exteriérovým schodiskom). Dôležitú úlohu v návrhu nehrá exaktný architektonický design, ale regulácia možnej horizontálnej (max 4 moduly v pozdĺžnom smere do dvora) a vertikálnej výstavby (max 3 poschodia), umiestnenie hygienického jadra a umiestňovanie otvorov na priečelia budov. Takýto prístup umožňuje okrem rastu smerom hore a dozadu aj relatívne variabilné kombinovanie smerov rozvoja. Tento typ bývania kladie dôraz na postupný a organický rozvoj, a umožňuje na území vytvárať štruktúry s rôznou hustotou osídlenia.
Spolupráca s - Ing. arch. Oto Nováček, Ing. arch. Kristína Bogárová, Ing. arch. Zuzana Capková, Ing. arch. Patrik Bartas, Ing. arch. Jakub Budaj, Ing. arch. Katarína Smatanová